Územie, na ktorom sa dnes nachádza Diaková, v najstarších časoch patrilo k sklabinskému hradnému panstvu. Sklabiňa patrila v prvej polovici 13. storočia k najväčším a najčudnatejším dedinám v Turci. Už pre tatárskym vpádom v rokoch 1241-1242 sa relatívna nadpopulácia poddaných Sklabine vyčlenila zo svojej materskej obce a začala obrábať polia na západnom pomedzí jej chotára, na ktorých si vystavala sedliacke dvory. Z tejto starej – dcérskej osady Sklabine, daroval kráľ Belo IV. v roku 1242 časť jej majetku Dražkovi a Mikulovi. Z nej vznikli dnešné Dražkovce. Ostatná časť osady zostala i naďalej súčasťou chotára a majetku Sklabine. Z tejto časti sa neskôr vyvinula samostatná dedina Diaková. Pritom Diaková je „dedičkou“, t. j. priamou pokračovateľkou menom neznámej dediny spred 13. storočia, čo znamená, že je de facto staršia ako Dražkovce.